Slobodný kancelársky software (…Office)

Skoro každý kto používa počítač má skúseností s kancelárskym softvérom. Pod názvom kancelársky softvér sa obvykle automaticky myslí MS Office od firmy Microsoft. Skúste sa spýtať svojich známych aký software používajú na písanie textov, na výpočet údajov v tabuľkách prípadne aký program používajú na vytvorenie prezentácie. Väčšina odpovie MS Office. Keď sa spýtate koľko taký program stojí, pokrčia ramenami. Nevedia. Ako by aj mohli, veď málokto si tento drahý softvér kúpi.

Najlacnejšia OEM verzia pre nekomerčné účely stojí okolo 100 €. Ako podnikateľ si pripravte sumu od 250 € do 550 € pre jeden počítač. Záleží na obsahu a typu licencie. Väčšina používateľov (hlavne študenti) ktorí používajú počítač len v domácnosti to spraví tak, že si tento softvér okopíruje, nainštaluje a aktivačný kód „Niekde zoženie“. Niektorí tak nevedomky porušujú zákon.

Nemusí to tak ale byť.

Existujú aj iné kancelárske produkty ktoré vás nebudú stáť vôbec nič a sú rovnako kvalitné ako MS Office. Sú to OpenOffice a LibreOffice. Možno sú aj ďalšie, ale s týmito mám osobnú skúsenosť a používam ich už niekoľko rokov súkromne ale aj v práci. Presnejšie povedané, najprv OpenOffice a neskôr LibreOffice.

Nebudem popisovať ktorý produkt je lepší, či MS Office alebo LibreOffice. Nie je to z mojej strany možné, lebo MS Office používam len vtedy ak si to výslovne žiada zákazník, inak používam výlučne LibreOffice. Dôležité je, že existuje alternatíva ktorá vás nebude stať nič a zároveň neporušujete zákon.

Skôr ako vznikol LibreOffice existoval úspešný produkt OpenOffice. Pôvodne bol OpenOffice vyvíjaný ako projekt OpenOffice.org (skratka OOo) firmou Sun Microsystems ako slobodný softvér (voľne dostupný) publikovaný pod licenciou LGPLv3. Zámerom firmy Sun Microsystems bolo prelomiť dominanciu MS Office na trhu. V roku 2010 bola firma Sun Microsystems odkúpená firmou Oracle a získala tak okrem iného aj projekt OpenOffice.org. Firma Oracle zastavila plány dlhodobého vývoja a neprejavovala záujem na projekte pokračovať, preto dňa 28. septembra 2010 skupina vývojárov projekt OpenOffice.org opustila s obavami, že tento projekt bude zrušený a založili tak skupinu The Document Foundation. Následne prevzali vývoj tohto kancelárskeho softvéru pod názvom LibreOffice. Oracle začiatkom júna 2011 vývoj OpenOffice.org ukončil a daroval ho organizácii The Apache Software Foundation, ktorá ho prevzala a projekt beží dodnes. Takže máme tu dve paralelné verzie kancelárskeho softvéru. Bolo by zaujímavé vedieť ako by to s OpenOffice dopadlo ak by nevznikla skupina The Document Foundation. Je možné že by šiel vývoj do stratena? To sa už teraz nedozvieme.

Produkt LibreOffice je naďalej publikovaný ako slobodný softvér. Od svojich počiatkov je vyvíjaný pre operačný systém Microsoft Windows, Linux a MacOS X. Ponúka šesť plnohodnotných aplikácii:

  1. Writer – textový editor (v MS Office plní túto funkciu MS Word).
  2. Calc – tabuľkový kalkulátor (v MS Office plní túto funkciu MS Excell).
  3. Impress – tvorba prezentácii (v MS Office plní túto funkciu MS PowerPoint).
  4. Draw – grafický editor.
  5. Base – databázové používateľské nástroje (v MS Office plní túto funkciu MS Access)
  6. Math – editor matematických rovníc.
Dialóg na vytvorenie nového dokumentu, databázy.

Dialóg na vytvorenie nového dokumentu, databázy.

LibreOffice Impress.

LibreOffice Impress.

LibreOffice Calc.

LibreOffice Calc.

LibreOffice Writer.

LibreOffice Writer.

V niektorých distribúciach Linuxu (Ubuntu, Red Hat, atď…) je LibreOffice už pred inštalovaný, čo je dôkazom toho že sa s LibreOffice počíta.

Používanie LibreOffice je intuitívne a môžete s nimi pracovať ihneď bez toho aby ste absolvovali nejaké špeciálne školenie. Musíte ale počítať s tým, že nepracujete s MS Office a niektoré funkcie sú tu chápané odlišne. Vtedy je treba s pokorou otvoriť manuál, pripadne si vyhľadať informácie na Internete a naučiť sa danú funkciu správne používať.

Ak vytvoríte dokument napríklad v textovom editore Writer a uložíte ho, potom bude dokument automaticky uložený do súboru s príponou .odt vo formáte ODF Text Document. Konverzia do iných formátov je úplná samozrejmosť. Môžete dokument uložiť napríklad vo formáte MS Word s koncovkou .doc. alebo .docx, prípadne mnoho ďalších podporovaných formátov. Prevod dokumentu do PDF je samozrejmosť.

Zmyslom tohto článku bolo zaujať vás aby ste si vyskúšali LibreOffice alebo OpenOffice. Záleží na vás ktorý si vyberiete. Ja som dal prednosť LibreOffice. Som presvedčený že jediné riešenie ako nebyť zaťažovaný licenčnými poplatkami je používanie slobodného softvéru a open-source (otvorený kód, zdrojový kód je dostupný pre každého) projektov.

Niektoré zlé jazyky tvrdia že open-source projekty sú nekvalitné, chybové a že nie je záruka, že projekty budú existovať dostatočne dlho. Áno aj také sú, ale neplatí to pre LibreOffice. Stačí sa pozrieť kto podporuje skupinu The Document Foundation. Sú to napríklad Google, Canonical, Red Hat, Novell a mnoho ďalších. A to sú, silný hráči.

Ak začnete používať LibreOffice alebo OpenOffice len ako náhradu MS Office, potom budete mať problémy s pochopením niektorých funkcií. Treba si uvedomiť, že LibreOffice a OpenOffice nie sú kópiou alebo náhradou MS Office ale je to plnohodnotný softvér ktorý používa vlastné originálne riešenia.

Nie je pravda, že sa kvalitné veci sa musí vždy platiť.